Pošta zo Sarajeva

B: „Každý v mojej profesii musí byť na to pripravený."

Táto pošta bola iná, nečakaná... Napísal mi jeden muž, profesionálny vojak. Z dôvodu zachovania anonymity ho budem volať Boris.

Keď sa mi ozval prvýkrát, reagoval na článok a veľmi ma povzbudil. Blog sme čítajú mnohí Slováci žijúci v zahraničí, aby zostali so Slovenskom v kontakte, aby vnímali Slovensko cez ozajstných ľudí a cítili tak spojenie s domovom. Ako Boris napísal, je to jeho „záchrana.“

Boris mi vysvetlil mnoho nejasností okolo bývalej Juhoslávie a života aj podmienok v krajine, ktorá hraničí s miestom nazývaným aj "raj dovolenkárov." Z tejto časti Európy zväčša poznáme priezračné more, nezabudnuteľnú pohostinnosť domácich, večernú siestu pri hudbe, rakiju...

Sme tak blízko a pritom veľmi ďaleko. Hlavne myšlienkami. Hranice Chorvátska prekročíme len na pár kilometrov, na pár minút. Sú strážené vojakmi. Ocitáme sa na inom území. Slnko na oblohe žiari, more je na dosah, je nádherný deň. Čo je ukryté za skalnatými kopcami vnútrozemia? Za hranicami slnečného Chorvátska, v krajine, kde sú stopy vojny zaznamenané na každom kameni...? Tam, kde má svoje poslanie aj Boris?
Urobili sme dohodu. Boris mi zveril svoje fotografie a postrehy, a ja mám teraz tú česť, že vám ich môžem sprostredkovať. Prostredníctvom tejto „reportáže na diaľku“ prinášam pohľad na jednu "zranenú" krajinu, očami profesionálneho vojaka, (a podľa môjho názoru aj veľmi vnímavého pozorovateľa a citlivého človeka). Neporuším autorský zákon, mám Borisove zvolenie. A nielen to. Boris sa snažil nielen dodávať potrebný "materiál" pre reportáž ale ochotne mi poskytol svoje poznatky o krajine. Dovoľte mi prosím podeliť sa s vami o tento nevšedný zážitok...

Vitajte v Bosne a Hercegovine

^{"Most ponad rieku Neretvu."}

^{"Časť vodnej kaskády na Neretve pred mestom Konjič."}

Bolestivé „suveníry“ minulosti

^{„Človek tu vidí neuveriteľné veci. Bolo deprimujúce, keď som sem prichádzal, vidieť aj po desiatich rokoch po vojne vypálené domy alebo časti dedín. Stopy vojny sú viditeľné takmer všade.“}

^{Mesto Mostar. Centrum.}

^{Smutný pohľad na zničené usadlosti. Trebevič.}

^{"Sarajevo. No comment."}

^{„Bosnu a Hercegovinu, (ďalej len BaH), tvoria dve republiky a to: Republika Srbská (Srbi) a Federácia Bosna a Hercegovina (Chorváti a Bosniaci). Hranica medzi nimi je na línii, kde sa zastavili boje. V Sarajeve, hlavnom meste BaH, je dokonca taká časť mesta, kde sa prechádza z jednej republiky do druhej. „Dobro došli u Republiku Srpsku.“}

^{„Mesto Olovo, moslimský cintorín. Jeden z veľmi častých obrázkov Bosny a Hercegoviny. Vypálené domy a cintorín. Či už moslimský, srbský alebo chorvátsky.“ Ostáva nám sa len spýtať: Aký je v tom rozdiel?}

^{"Mostar a východný breh Neretvy s moslimskou časťou."}

^{„Prekvapení po príchode do krajiny bolo viac. Jedným z nich je, že v Bosne a Hercegovine majú troch prezidentov: Srba, Chorváta a Bosniaka. Sú volení na štyri roky a striedajú sa každých osem mesiacov. BaH ako taká je vlastne protektorátom. Jednoducho povedané, za každých okolností má hlavné slovo HR (High Representative). V súčasnosti ním je nemecký diplomat Christian Schwarz-Schilling.“}

^{"Olympijská veža v Sarajeve pri štadióne Zetra."}

^{„Nielen vojnami sa bývalá Juhoslávia zapísala do povedomia ľudí. Pamätam si ešte na zimné OH v Sarajeve v roku 1984. Bolo zvláštne navštíviť tieto miesta. Napríklad zimný štadión, kde stáli naši hokejisti (ČSSR) so striebrom na hrudi pri hymne Sovietskeho Zväzu. Alebo strediská zimných športov, Bjelasnica, Jahorina a Trebevic, ktoré sú veľmi krásne. Na Trebevici je vybudovaná bobová dráha. Počas OH bola pýchou Sarajeva. V súčasnosti je rozstrieľaná a jej okolie zamínované. Chodiť sa tam dá iba po pevných cestách a parkoviskách, pretože mínové nebezpečenstvo je veľmi veľké. Duch olympionizmu je tu ešte stále prítomný. Je smutné vidieť ako bolo toto olympijské mesto vtiahnuté do spárov vojny a všetky krásne myšlienky a ideály boli bezohľadne pošliapané hordou fanatikov.“}

^{"Trebevič, kedysi bobová dráha. Mínové nebezpečenstvo je veľmi veľké."}

Jedna zem, dva svety

^{"Sarajevo. Centrum."}

^{„Stretnutie s islamom v európskych podmienkach bolo pre mňa ozajstným šokom. Dovtedy som si nevedel predstaviť, že v časti Európy môže človek vidieť mešity a počúvať zvolávanie veriacich na modlitby. Zvlášť, keď predtým počuť zvuky zvonov kresťanského kostola. Pozorovať spolunažívanie rôznych etnických skupín umožňuje najmä krásne, historické mesto Mostar. Je hlavným mestom Hercegoviny a obývajú ho Bosniaci a Bosnianski Chorváti. Mostar predeľuje rieka Neretva na dve etnicky a nábožensky odlišné časti..."}

^{„Keď stojíme na vrchole oblúka historického zrekonštruovaného Starého mostu nad Neretvou, po ľavej ruke sa prestiera moslimská časť a po pravej kresťanská. Dve tváre jedného mesta a dva svety spojené v jednom bode, na jednom moste."}

^{"Názov mesta to ani nemôže lepšie vystihnúť. Počas vojny bol tento most zničený, tak ako boli vtedy zničené putá medzi Bosniakmi a Chorvátmi. Magické miesto. Keď sa zadívame do večne zelených vôd Neretvy, pýtame sa: Prečo? Prečo sa to všetko muselo stať a ako sa mohlo tomu predísť. A mohlo sa vôbec? Skúšam si predstaviť deti v dobe vojny. Museli sa predsa kamarátiť, stretávať sa, hrať futbal alebo len tak šantiť. Čo je dnes s nimi? Koľko kamarátov stratili a je vôbec možné pokračovať po tom všetkom v niekdajších priateľstvách? Prešlo trinásť rokov od začatia vojny..."}

^{Adrenalínová zábava detí v Sarajeve. Tzv. "Sniper Alley", predmestie Sarajeva.}

Hľadanie slnka

^{„Teraz je potrebné hlavne hľadať a vnímať krásu tejto krajiny, jej kultúry, histórie a ľudí. Napríklad pri návšteve rôznych kaviarničiek s perfektnou obsluhou a vynikajúcou domácou kávou, ktorú sa asi nikdy nenaučím pripravovať, aj keď som to skúšal nespočetne veľa krát.“}

^{„Keď vkročíme do podniku, spočiatku na nás domáci pozerajú trochu podozrievavo, ale po objednaní si bosanskej kahvy (Bosniacky) alebo kafy (Srbsky) a ešte kávy (Chorvatsky) si ich rýchlo získame. Treba však zdôrazniť slovo bosanska. Jednotlivé názvy kávy som predal tak, ako som ich kúpil. No, cudzinec je cudzinec. Majú tu jeden vtip. Cudzinec príde do kaviarne, chce sa „vytiahnuť“ a pýta sa: “Mohol by som si dať kahvu?“ Po odpovedi „nie“, nasleduje: No dobre, dobre tak si prosím kafu ! Ďalšia záporná odpoveď. Nasrdený návštevník teda zdôrazní: „Tak mi prineste kávu!“ Odpoveď : „Bohužiaľ to nepôjde, nejde nám voda.“
A ešte jeden postreh ku káve. Káva sa tu pripravuje zvláštnym spôsobom. Najprv sa prevarí voda, potom sa zaleje káva (potiaľ to poznáme). Zmes sa však ďalej trochu varí, kým káva nespení. Bol som dosť šokovaný, keď som tento proces prípravy videl s rýchlovarnou kanvicou. Keď prevariť, tak prevariť - káva putovala rovno do kanvice.“}

^{Predmestie Sarajeva. Časť Rajlovač. Je tam množstvo čínskych obchodov. "Kineska prodavnica."
„Ľudia si vážia prácu a tak isto si vážia hosťa. Stretol som sa s tým v rôznych častiach BaH a všade som sa cítil veľmi príjemne a a uvoľnene. Je vidieť, že pri 40% oficiálne udávanej nezamestnanosti sú hlavnou hybnou silou hospodárstva služby. Skoro každý dom ma obchodík, autoumyváreň alebo autoservis, kaviareň, krčmičku a pod. A nie je problém dohovoriť sa po anglicky. Keď si to porovnám so situáciou u nás... Čo je zvláštne, sú tu približne rovnaké ceny ako na Slovensku. Zážitkom je navštíviť typické tržnice v centre Sarajeva. Hmýria farbami, rôznymi vecičkami, rôznymi ľuďmi..."}

^{"Historické centrum Sarajeva, tzv. námestie holubov. Centrum sa nazýva Baščaršia. Vzdadu vidieť starú tureckú tržnicu s typickými kopulami."}

Bosna a Hercegovina je krajinou, ktorá nám môže ponúknuť omnoho viac, ako len smutné ponaučenie a výstrahu pred ľudskou nenávisťou a zlobou. Skrýva v sebe mnoho krás, prírodných, kultúrnych aj historických. Možno bude ešte dlho pre nás neprebádanou, či obávanou krajinou. Krajinou, kde na mier a pokojné spolunažívanie medzi ľuďmi musia ešte stále dohliadať vojaci, napríklad aj tí naši.
Prajme si teda, aby ich práca bola nutná už len pri odstraňovaní nástrah a následkov vojny a aby už nikdy nemuseli zasahovať proti ľudskej agresii. Dúfajme, že nové generácie budú prežívať svoje detstvo radostne, bez zbraní a bez strachu. A že si budú už len vychutnávať tie krásne slnečné dni v krajine, ktorá leží len „na kúsok od raja“ dovolenkárov.
Niekedy si vlastné šťastie uvedomíme až pri pohľade na nešťastie iných...

N: "Videla som fotografie základne na internete. (www.euforbih.org)
Bože, pri tých fotkách plných vojakov a zbraní ma mrazí."

B: "Neboj sa. Tí vojaci sú tam preto, aby tu už nikoho v živote nemrazilo."

Text: Nela, Boris
Foto: archív Boris